Úryvky z poviedok
Ak som prišiel na nejaké pokojné miesto, o pár dní tam vypukla vojna a musel som bojovať. Alebo sa objavila krvilačná príšera a musel som ju zabiť. A stále niečo nové, až ma ľudia odvšadiaľ vyháňali. Vraj im prinášam nešťastie. Šiel som za vedmou a tá mi povedala, že nado mnou visí kliatba. Musím vraj vždy bojovať a nikdy nemať chvíľku pokoja. Je možné takú kliatbu nejako zrušiť?
Čas kliatby
Nočný vietor sa preháňal kovovou konštrukciou okolo centrálneho piliera. Halders vyšiel von, aby ho lepšie počul. Nemohol spať. V duchu si nadával do hlupákov, ale urobil prvý krok ku schodom. Ešte nikdy sa nebol pozrieť hore za tmy. Nič sa nestane, keď to len tak skúsi. Hodilo by sa trochu kľudu na rozmýšľanie. A ktovie, možno rieky žeravej lávy dosvietia až k mestu…
Ignis
Zachránil ho jeho stále zapnutý inštinkt. Odzadu sa ticho prikradol Ango a pokúsil sa žene odťať hlavu. Aj s Maasovou, keď už bola tá príležitosť. Maas švihol labou a jeho dlhé šabľovité pazúry zablokovali tie Angove niekoľko centimetrov od jeho hrdla. Nedokázal však už zachrániť ženin krk.
Implantori
Programy od výmyslu sveta, na vážnu prácu i na zábavu, pre detváky i pre starcov. Najnovšie verzie, zbavené náhodných i úmyselných chýb, bez časovaných bômb a vírusov, ktoré nebudú posielať vaše osobné údaje po sieti autorom, nezahltia celý váš počítač a nebudú vás každý deň otravovať správou, aby ste si zohnali novú verziu.
Juraj Jánošík, verzia 2.0
Tomarovi sa rozžiarili oči. "Hobby alebo cesta nikam a stále dokola je základné dielo realistickej literatúry. Hlavný hrdina je robotník John Bilbo, ktorý kvôli práci a rodine nemá čas na svoje hobby. To je mimochodom veľmi častý motív realistických príbehov."
Kameň Elfov
Deň za dňom odrážam útoky dobrodruhov. Niektorí padnú hneď, iní sa dostanú k hore, niektorí sa prebojujú až dovnútra. Tam sa premením na človeka a dávam im ťažké hádanky. Keď neuhádnu, zabijem ich. No a niekedy ich zabijem, aj keď uhádnu.
Kolobeh života
Bol pre nich len obyčajný cestujúci, ktorému obetujú najviac jeden zbežný pohľad. Sivý, nezaujímavý človek. Takým túžil byť od čias, keď začal naozaj chápať, prečo medzi ním a galaxiou stojí elektrické oplotenie rezervácie. Odvtedy uplynulo veľa rokov a on dokázal mnohé zmeniť, ale to najdôležitejšie nie. Nebol obyčajný, ani nezaujímavý. A nebol človek.
Liečiteľ
Kvapka pri prechode mrazivým vzduchom oblakov začala tuhnúť a kryštalizovať. Zmenila sa na vločku. Desiati z nich predĺžili kryštalické ramená a šiesti spevnili stred vločky, aby sa nerozpadla. Vytvorili aerodynamické diskové krídlo so vztlakovými klapkami a smerovými plochami. Snažili sa doplachtiť čo najďalej. Snažili sa nájsť bioštruktúru, ktorá by ich vyniesla do stratosféry.
Mrznúce slzy
Pomedzi vydesené davy prechádzam až do stredu svätyne, k démonovmu trónu. Hľadím na neho. Vnímam jeho silu a moc, ktorá mnohonásobne prevyšuje ľudské schopnosti. Cítim, že keby chcel, dokázal by ma rozdrviť na prach silou svojej vôle, navždy ma zotročiť mocou svojich myšlienok.
Na krídlach pegasa
Na strope bolo prichytených množstvo zvláštnych tyčí so širokými lesklými koncami. Až keď sa prisunul bližšie a prvá tyč sa vyšmykla zo svojho uloženia a začala sa kývať, pochopil. Boli to kyvadlá s ostrými britmi. Zrejme sa mal dostať na druhý koniec chodby. Nezdalo sa, že by mal nejaký časový limit, ale vedel, že zbytočným čakaním si môže nanajvýš uškodiť.
Ochranný faktor
Po tom, keď klesol s nožom v hrudi, mal zvláštny sen, čo nemohol znamenať nič iného a ktorý sa odvtedy nespočetkrát opakoval. Bol to sen o veľkej bráne, cez ktorú, nevedel prečo, túžil prejsť; búchal, volal, prosil… ale márne - bola zatvorená. On sa potom v zúfalej bezmocnosti otočil späť. Prebral sa vo svojej posteli.
Príbeh o smrti
Po dopade meteoritov bol celý povrch planétky posiaty krátermi, a tak som hlboko do stvrdnutých pieskových dún vyhrabal úkryt, ktorý mi slúžil aj na chladenie počas kriticky vysokých teplôt na poludnie. Potom som postavil zrkadlovú pec. Zrkadlá neboli dokonalé, lebo som ich vyrobil z niektorých svojich krytov, ktoré som vytvaroval a vyleštil pieskom.
Smutné oči plné piesku
Rímsa obtáčala lano s priemerom najmenej tri metre a podopierali ju polparabolické podpery, strácajúce sa v zahmlenej, jedovatej hĺbke. Naopak, v bezoblačnej výške sa strácali výťahové lišty, ale bez výťahu. Podobalo sa to na poriadne spustnutú výhliadkovú plošinu na konci sveta. Všetko bolo zarastené popínavou vegetáciou a zasypané haldami vtáčieho trusu.
Visiaci svet
Čas je rovnomerný a nekonečný prúd. Ak všetko vyšlo tak, ako malo, mal by som sa nachádzať v inom časovom prúde, ako doteraz. Aby som sa do neho vôbec dostal, potreboval som aspoň na jednu milisekundu vyskočiť zo svojho času, aby mohol vzniknúť časový impulz, ktorý prípadne pretvorí skutočnosť. Musel som podplatiť dosť ľudí, aby som sa dostal do Časového centra k stroju.
Vstúpim dvakrát do toho istého srdca
Vidím, že máš bohatú predstavivosť, odvahu pustiť sa do nových vecí, chuť tvoriť - nie ako väčšina dnešných mladých bohov, čo by medzi sebou len bojovali a vzájomne sa okrádali o svety, ktoré dávno pred nimi stvoril niekto iný - pochop, myslím to s tebou dobre, ale ak sa chceš dostať vyššie než na úroveň stvorenia štvorrozmernej medúzy, musíš sa k veciam postaviť zodpovednejšie.
Vzorec na život
Našlo sa pár odvážlivcov-samovrahov zo simcentra, ktorí podnikli výpravy do HLS s cieľom nájsť a vyslobodiť nejaké zajaté vedomia. Kontakt s nimi sa stratil za treťou simulačnou vrstvou. Ľudia, ktorých vedomia pohltil HLS, neumierali, ale ani nežili. Najbližší prirovnateľný stav bola hlboká kóma. Hlboká kóma v simulačnom tubuse.
Vždy budem hovoriť navždy
Pán Alorízie sa prechádzal Centrálnym skleníkom a robil si starosti. Prvorastlina javila známky podvýživy. Jej ovocie bolo deň čo deň menšie a obsah esenciálnych aminokyselín v ňom klesal. Je síce pravda, že sa blíži čas obetovania, ale nikto v osade nemá takú veľkú výživnú hodnotu, aby Prvorastline účinne pomohol. A obetovať dvoch Fyoranov nepripadá do úvahy - aj tak ich je dosť málo…
Zatmenie
|
