Osobné údaje
Narodil som sa 1. marca 1976 v Komárne, od šiestich rokov bývam v Bratislave.
Hovorím plynulo po anglicky, čiastočne zvládam ruštinu a maďarčinu, učím sa esperanto.
Na gymnáziu som riešil matematickú olympiádu,
ako maturant som v roku 1993 získal zlatú medailu na Medzinárodnej MO v Istanbule.
Vyštudoval som informatiku a doplňujúce štúdium pedagogiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK.
Tri roky som učil informatiku na Gymnáziu F. G. Lorcu.
Dnes študujem psychológiu na Filozofickej fakulte UK.
Mám 25 rokov.
Koníčky: programovanie (ktorým sa živím), fantastika (čítanie i písanie), psychológia a ľudské práva.
Približne v tomto poradí im venujem čas.
S počítačom pracujem od detstva a stále ma to baví.
Zvyčajne robím programy vo Visual Basicu a v Jave,
alebo internetové stránky pomocou HTML, CSS, ASP a PHP.
.
Mojím snom je spolupracovať pri výrobe nejakej veľkej hry.
Rád hrávam ťahové stratégie (Civilizácia, Masters of Magic, Spellcross),
akčné stratégie (Warcraft, Starcraft)
a hry na hrdinov (Eye of the Beholder, Knights of Xentar, Betrayal at Krondor).
Z autorov fantastiky ma zaujali:
Alfred Bester (Zničený muž, Hviezdy - môj osud),
Isaac Asimov (Ja - robot, Oceľové jaskyne, Základňa),
Stephen King (Nevyhnutné veci, Svedectvo, Muž na úteku)
a David Gerrold (Zlosť tíši pomsta).
Ak vynechám školské slohové práce a jednostránkové experimenty,
prvú poviedku som napísal na gymnáziu spolu s Mirom Beblavým.
Volala sa Vietor zmien a získala 4. miesto v CKČ 1991.
Tento úspech ma natoľko očaril, že som povymýšľal (sám, aj s kamarátmi) námety na niekoľko románov,
z ktorých som takmer nič nenapísal.
Väčšina z nich (ako sa na ne dnes dívam) nestála za to, asi 3 z nich by som jedného dňa rád dokončil.
Prešlo 5 rokov, kým som si uvedomil, že sa mám zatiaľ držať pri zemi a písať krátke poviedky.
V roku 1996 som opäť začal písať a od roku 1999 to stojí za to.
Vietor zmien mi uverejnili vo fanzíne Interkom, na čo som bol vtedy mimoriadne hrdý.
Sám som prvýkrát poslal poviedku Magická noc do časopisu Fantastický magazín.
(Bola to vlastne literárna súťaž a získal som 7. miesto z 8 poviedok. Je to dobre, či zle?)
Ďalej som publikoval vo Fantázii
poviedky Nerozprávaj a hraj!, Kameň elfov a Kolobeh života.
(Spolu s Necronom sme publikovali poviedku Veštkyňa Theodora,
ktorej by sa mali vyhnúť deti do 15 rokov a citlivé povahy do 150 rokov.)
V časopise Kométa vyšiel Juraj Jánošík, verzia 2.0.
Z psychológie ma najviac oslovili:
Sigmund Freud (Psychopatológia každodenného života, Totem a tabu),
Erich Fromm (Ľudské srdce, Človek a psychoanalýza),
a Eric Berne (Ako sa ľudia hrajú, Čo poviete až pozdravíte).
Z rôznych škôl sa mi najviac páči psychoanalýza (transakčná analýza) a nedirektívna terapia.
Som dva roky členom Amnesty International, aj keď som pre nich takmer nič užitočné neurobil.
Robím v programe na prevenciu týrania a zneužívania detí, ktorý organizuje Slovenská nádej dieťaťa.
Zaujíma ma psychická manipulácia, najmä v podobe,
ako ju vykonávajú rôzne náboženské, obchodné a terapeutické kulty.
Moja povaha:
Robím veľa rôznych vecí naraz - často nestíham a mnohé z nich nedokončím.
Často o všeličom rozmýšľam - niekedy vymyslím niečo geniálne, a niekedy som iba strašne otravný.
Mám rád ľudí (najmä dievčatá) - nemám rád hádky, politiku, manipulovanie.
Poviedky
Moje poviedky sú väčšinou akési metaforické reakcie na niečo z môjho života
- veci, ktoré sa prihodili mne alebo mojim známym, knihy, ktoré som prečítal, názory, ktoré som si vytvoril.
Pre mňa nie fantastika "únikom z reality", ako sa často hovorí,
naopak, je to akýsi obrazný slovník, ktorým možno popísať dôležité veci
a nepodstatné detaily nahradiť rozprávkovou predstavou.
Je to spôsob, ako obísť obsah a odovzdať priamo pointu, pocit, zmysel.
Niektoré poviedky vychádzajú priamo z niečoho, čo som zažil,
ale je to natoľko pretvorené, že to asi nikto okrem mňa nerozozná.
Nevadí mi to, pretože si myslím, že samotný príbeh je dôležitejší ako to,
kedy, komu a za akých okolností sa v skutočnosti odohral.
Navyše niektoré poviedky vznikli spojením viacerých skutočných príbehov,
ktoré vlastne nijako nesúvisia, akurát sa mi k sebe nejako hodili.
Čas kliatby je zatiaľ asi moja najlepšia poviedka.
Inšpirovala ma k nej kniha Erica Berna Čo poviete až pozdravíte
- jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal.
Po jej prečítaní som mal plnú hlavu dojmov a cítil som, že musím niečo urobiť, povedať alebo napísať.
Ak sa vám páčila, možno by sa vám páčila aj tá kniha.
Juraj Jánošík, verzia 2.0 je moja predstava spravodlivého zbojníka žijúceho v dnešnej dobe.
Spomeňte si na všetky informácie, ktoré ste v škole dostali zadarmo.
Nehovorím o platení školného - to sú náklady na prostriedky (školu a učiteľov),
ktoré niečo stoja - no samotné informácie sú zadarmo.
Na tomto stojí celá naša civilizácia, kultúra a veda.
Počítačový program je tiež informácia, a sú ľudia, ktorí svoje programy dávajú zadarmo.
Je choré, keď zároveň existujú počítačové firmy, ktoré zakladajú svoj úspech na tom,
že sa svojim zákazníkom vyhrážajú útokom softwarovej polície.
A my im za to ešte platíme...
Kameň elfov je zbierka vtipných nápadov, ktoré som si asi dva mesiace zapisoval do zošita
a potom som sa pokúsil väčšinu z nich spojiť do jednej poviedky.
Som rád, že sa páčila čitateľom.
Na krídlach pegasa je vlastne poviedka o náboženskom kulte.
Chcel som v nej vyjadriť svoj odpor voči všetkým "zázračným" vodcom,
ktorí najprv zapôsobia na ľudí silou svojej osobnosti (niekedy iba predstieranej)
a potom z nich spravia svojich duševných otrokov.
Rád by som zaželal každému takémuto otrokovi,
aby jedného dňa prekukol úbohosť svojho vládcu a našiel silu zbaviť sa ho.
Mnohým sa to podarí, no ešte predtým privedú ďalšie obete a kult pokračuje ďalej.
|
